Pomáhame a sme na strane ľudí

Základné pravidlá hry II. v kontakte so štátnou mocou.

Share on facebook
Share on google
Share on twitter
Share on linkedin

V druhej polovici decembra 2020 sa odohrali prípady kontaktu dvoch normálnych ľudí (dožadujúcich sa svojich práv) so štátnou mocou. Prvým prípadom  bol prípad Petra Sihelského, známeho ako organizátora niektorých protestov (pozri https://www.skutocnarevolucia.sk/judr-branislav-harabin/). Druhým prípadom bol prípad pána Jaroslava Maleša známeho skôr pod názvom prevádzky MOTO PUB (pozri https://zalobyvocistatu.sk/informacie-advokata/majitel-prevadzky-moto-pub-presov-bol-odsudeny-pre-priestupok-na-dva-roky-odnatia-slobody-s-podmienecnym-odkladom/). Peter Sihelský a aj Jaroslav Maleš začali boj proti opatreniam súčasnej štátnej moci, ktoré nezákonným spôsobom obmedzujú základné práva a slobody. Zásah, ktorý proti nim podnikla štátna moc, však ani jeden z nich nečakal. Ani jeden z nich nebol na to, čo sa im stalo pripravený. Pán Jaroslav Maleš, ako sám napísal na Facebooku: „…keďže išlo o to, či sa dostanem na Štedrý deň domov“. Týmito slovami vlastne priznal, že nepripravený a v strachu podľahol nátlaku, ktorý bol naňho vyvíjaný. Preňho bola nepredstaviteľná možnosť stráviť Štedrý večer vo väzbe a všetko tejto predstave podriadil. Výsledkom bolo, že v podstate do dvoch dní bol na Štedrý večer právoplatne odsúdený, keďže sa vzdal aj použitia opravných prostriedkov. Dá sa pochopiť, čo prežíval, veľmi sa bál a strach úplne mení optiku pohľadu na všetko, čo sa deje okolo. Nedá sa za to odsudzovať. Je potrebné sa poučiť.

Peter Sihelskýsvoju nepripravenosť aj priznal, citujem: „To, že ma obvinia z podnecovania a navádzania na trestný čin, tak som si , to som netušil, to som troška zanedbal. Takže táto príprava je z mojej strany zanedbaná.“ (pozri príspevok s videom z 21.12.2020 zverejnený  na https://www.facebook.com/igor.jurecka/videos/3709032825824567 o 19:26 hod., úsek monológu Petra Sihelského v čase od 1:49 do 2:00).

Všetkým, ktorí sa rozhodli viesť boj so súčasnou štátnou mocou za zachovanie nezákonne odopieraných základných práv a slobôd tak pán Peter Sihelský preukázal veľkú službu. Táto nepripravenosť oboch týchto pánov pripomína obdobie druhej polovice osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia a na boj za slobodu a základné ľudské práva, ktoré s vtedajšou štátnou mocou viedli viacerí ľudia. Viacerí z týchto ľudí boli na rozdiel od spomínaných dvoch pánov na boj so štátnou mocou pripravení. Prečo to vôbec bolo možné?Jednoducho preto, že na kontakt s mocou boli títo ľudia pripravovaní. Ako? V samizdatovom časopise Výber 3/1987 na stranách 30-39 (pozri http://www.samizdat.sk/system/files/vyber/1987/vyber-1987-3.pdf) vyšiel článok (jeho autorom bol vtedajší disident a advokát JUDr. Ján Čarnogurský st.) s názvom „Základné pravidlá hry (v styku s mocou)“. 

Základné pravidlá hry II. v kontakte so štátnou mocou.
Pozri http://www.samizdat.sk/system/files/vyber/1987/vyber-1987-3.pdf – samizdatový časopis Výber 3/1987, článok „Základné pravidlá hry (v styku s mocou)“, str. 30.

Viacerí ľudia sa vtedy striktne týmito pravidlami riadili. Vedeli, že pravda je na ich strane. Neboli však žiadni filmoví hrdinovia. Uvedomovali si, že na tých, ktorí stoja proti nim a reprezentujú štátnu moc nemajú, že oni sú profesionáli a ak si nedajú poradiť, tak ich dostanú a oni prehrajú. Tak si poradiť dali. Nepodľahli ilúzii zákonnosti (je paradoxné, že dnes, v časoch „demokracie“ je to opäť o tom istom).

Základné pravidlá hry II. v kontakte so štátnou mocou.
Pozri http://www.samizdat.sk/system/files/vyber/1987/vyber-1987-3.pdf – samizdatový časopis Výber 3/1987, článok „Základné pravidlá hry (v styku s mocou)“, str. 33.

Títo ľudia kontakt so štátnou mocou nevyhľadávai. Netúžili po „hrdinských“ činoch, keď však  ku kontaktu so štátnou mocou prišlo, boli pripravení. Dopredu vedeli, že ak sa to stane, bude na nich všetkými možnými spôsobmi  vyvíjaný nátlak. A tak to aj nakoniec vždy bolo.

Základné pravidlá hry II. v kontakte so štátnou mocou.
Pozri http://www.samizdat.sk/system/files/vyber/1987/vyber-1987-3.pdf – samizdatový časopis Výber 3/1987, článok „Základné pravidlá hry (v styku s mocou)“, str. 30.

To, že je to tak aj dnes, potvrdil aj pán Peter Sihelský, citujem: „Ale byť zatvorený v cele kde mi nedali ani papier a pero, aby som si nejak vyplnil čas, kde mi nedali jedinú knihu, aby som si mohol čítať, kde mi za štyri dni nedokázali povedať prečo som tam, respektíve policajtka povedala, že budem zavretý štyridsaťosem hodín a oklamala ma lebo zatajila mi skutočnosť, že budem ďalších štyridsaťosem. A o tom, že ma dali už súdu, a o tom som ani nevedel. Takže po štyroch dňoch sa otvorila cela, že  môžem ísť, že idem na súd.“ (pozri príspevok s videom z 21.12.2020 zverejnený  na https://www.facebook.com/igor.jurecka/videos/3709032825824567 o 19:26 hod., úsek monológu Petra Sihelského v čase od 4:02 do 4:30). Toto svoje tvrdenie pán Peter Sihelský ešte spresnil, citujem: „Nezlomili ma. Tie štyri dni, ja si myslím, že to bolo mučenie, lebo radšej by som dostal asi päťdesiat rán bičom ako byť štyri dni bez akejkoľvek možnosti sa s niekým rozprávať alebo čo i len prečítať nejakú knihu. To bolo, to bolo strašné.“(pozri príspevok s videom z 21.12.2020 zverejnený  na https://www.facebook.com/igor.jurecka/videos/3709032825824567 o 19:26 hod., úsek monológu Petra Sihelského v čase od 6:22 do 6:38).

Uvediem jeden príklad. Išlo o odvolací súd s Ivanom Polanským, ktorý bol vydavateľom viacerých samizdatových časopisov, medzi iným aj spomínaného časopisu Výber (pozri https://www.upn.gov.sk/sk/ivan-polansky-1936/). Mladý pár ho v roku 1988 prišiel na tento súd podporiť. Obaja boli zadržaní a predvedení na najbližšiu policajnú stanicu (v čase totality si im nedovolili nasadiť putá, tak ako sa to bežne robí dnes). Výsluch u oboch trval  sedem hodín. Obaja použili nižšie spomínanú taktiku „tvrdého muža“, čiže nevypovedali. Správali sa tak, ako im poradili. Predložili iba svoje občianske preukazy (v tom čase obsahovali podstatne viac údajov ako dnes) a to bolo počas siedmych hodín všetko. Dávali im až také zúfalé otázky ako napr. „Ako sa volá Tvoj otec?“. Vôbec na ne neodpovedali. Mladé dievča počas výsluchu štrikovalo a keď sa jej minula priadza, tak sa ponúkli, že jej ju pôjdu kúpiť. Samozrejme nechýbalo ani klasické zastrašovanie ako napr. „ona už všetko povedala“, „on už všetko povedal“, striedanie dobrých a zlých vyšetrovateľov, simulovaný telefonát dekanovi školy… Mladý pár pevne držal líniu mlčania, hoci nevedel, čo ho čaká. Obaja počítali s možnosťou, že ich zoberú do väzby. Nestalo sa tak. Pravdepodobne aj kvôli tomu, že s vyšetrovateľmi vôbec nekomunikovali.

Základné pravidlá hry II. v kontakte so štátnou mocou.
Pozri http://www.samizdat.sk/system/files/vyber/1987/vyber-1987-3.pdf – samizdatový časopis Výber 3/1987, článok „Základné pravidlá hry (v styku s mocou)“, str.33.

Paralela pôvodného dokumentu„Základné pravidlá hry (v styku s mocou)“ so súčasnosťou (po 33 rokoch) je neskutočná. Nech to posúdi každý sám, hoci je ťažko posudzovať situáciu, ktorú niekto osobne nezažil.

PRVÉ PRAVIDLO

Ak som sa dal na boj so štátnou mocou, tak niet cesty späť.“

Každý, kto sa počas boja vzdá alebo sa nechá zastrašiť, prehrá. Príde o svoju morálnu prevahu, silu a aj o česť.  Stane sa „handrou“ v rukách protivníka. Ak sa rozhodnem bojovať za slobodu a za svoje práva, nech to radšej vopred poriadne zvážim a nech si nájdem dostatočne silný dôvod, prečo budem tento boj viesť.

DRUHÉ PRAVIDLO

Ak som sa dal na boj so štátnou mocou, tak musím vedieť byť v tichu sám so sebou a svojimi myšlienkami.“ 

Je nevyhnutné, aby som si natrénoval byť v tichu iba sám so sebou a svojimi myšlienkami. Môžem to trénovať, ak sám šoférujem auto jednoduchým vypnutím rádia alebo sa takto stíšim pri zobúdzaní alebo pri zaspávaní. Musím sa totiž  naučiť  kontrolovať a usmerňovať chod svojich myšlienok a to sa dá iba v tichu. V cele predbežného zadržania alebo vo väzbe je väčšinou každý sám v neistote z budúcnosti, v tichu a to buď so svojimi kontrolovanými a usmerňovanými myšlienkami alebo s myšlienkami, ktoré podsunul vyšetrovateľ.

TRETIE PRAVIDLO

Ak som sa dal na boj so štátnou mocou, tak potrebujem poznať dôvod, pre ktorý som sa na tento boj dal.“ 

Toto tretie pravidlo je veľmi dôležité. Môžu prísť také etapy boja, v ktorých bude na mňa vytváraný veľmi silný a neznesiteľný psychický nátlak. Vtedy zoči-voči neistote, psychickému zastrašovaniu a vydieraniu neobstojím, ak neviem prečo bojujem. Dôvod, pre ktorý bojujem musí mať veľmi silný morálny základ, musí to byť niečo, čo je pre mňa veľmi cenné a súčasne niečo, čo si viem jednoducho myšlienkami sprítomniť (napr. deti, rodina vlasť, sloboda, ľudská dôstojnosť…). Veľmi ľahko si napríklad v myšlienkach vyvolám obraz svojich detí. Môžem mať k tomu aj podporný nástroj, napr. text piesne, ktorý ma veľmi oslovuje a burcuje, ktorý som si schopný prehrať „v hlave“.  Veľmi dobrá je aj veľmi krátka myšlienka, ktorá vystihuje môj dôvod boja, ktorú si nacvičím tisícnásobným opakovaním a ktorá ma takto zautomatizovaná dokáže držať „nad vodou“ aj v tej najťažšej situácii. Túto myšlienku musím byť schopný v mysli donekonečna automatizovane opakovať. Pomôže mi to vydržať vtedy, ak budem musieť byť v cele predbežného zadržania alebo vo väzbe sám v tichu s podsunutými myšlienkami vyšetrovateľa, bez možnosti čokoľvek robiť, bez možnosti sa s niekým rozprávať.  Ak je môj dôvod prečo bojujem dostatočne silný a ak si ho dokážem veľmi intenzívne v myšlienkach sprítomniť, myslieť naň, rozvíjať ho, tak vytesním všetky spochybňujúce a zastrašujúce myšlienky vyšetrovateľa, tak zostanem psychicky silný a odolný. Len takto môžem mať istotu, že ma nezlomia.

ŠTVRTÉ PRAVIDLO

Ak som sa  dal na boj so štátnou mocou,tak sa nevystatujem, ale držím sa pri zemi.

Toto pravidlo mi umožňuje zachovať si nadhľad a triezvy úsudok počas priebehu celého boja. Musím si uvedomiť, že proti mne stojí štátna moc, ktorá si zo zákonov urobila trhací kalendár, štátna moc, ktorá disponuje spravodajskými informáciami Slovenskej informačnej služby a Vojenského obranného spravodajstva. Ak som vzbudil dostatočný záujem o svoju osobu u štátnej moci, tak je isté, že som bol rozpracovaný niektorou z týchto spravodajských služieb. V prípade, že išlo o prácu profesionálov, tak o mne zozbierali dostatok informácií, ktoré síce nevedia použiť proti mne v súdnom konaní, ale ktoré môžu (ak ich majú, tak ich určite použijú) proti mne použiť, aby ma prekvapili, zastrašili (prípadne vydierali) a zlomili. Takže vystatovanie nie je namieste. Musím počítať s tým, že štátna moc ma dokáže prekvapiť. Ak som pripravený a počítam aj s takouto možnosťou, tak viem, že v takomto prípade musím okamžite začať uplatňovať prvé, druhé a tretie pravidlo.     

PIATE PRAVIDLO

Ak som sa  dal na boj so štátnou mocou, tak musím počítať s tým, že štátna moc ma môže zastrašovať tým, že ma predvedie, zaistí v cele predbežného zadržania alebo aj zoberie do väzby.

Musím si uvedomiť, že cieľom štátnej moci zneužívajúcej svoju moc je ma zastihnúť nepripraveného, zastrašiť ma a nakoniec zlomiť. Určite sa pokúsia vo mne vyvolať strach, aby zahmlili môj triezvy úsudok, aby som prestal myslieť. Myslím si, že niečo podobné sa stalo pánovi Jaroslavovi Malešovi. Mám za to, že mu stačila podsunutá predstava Vianoc strávených v cele predbežného zadržania, alebo aj vo väzbe… Pozor na to, veď všetci vedia, že „strach má veľké oči“. 

ŠIESTE PRAVIDLO

Ak som sa dal na boj so štátnou mocou, tak za žiadnych okolností si nesmiem obmedzovať dýchanie prostredníctvom prekrytia horných dýchacích ciest prekážkou v dýchaní.“

Obmedzovanie dýchania prostredníctvom prekrytia dýchacích ciest prekážkou v dýchaní je symbolom zotročenia a podriadeného postoja. Nikdy sa nesmiem nechať ani len napomínať príslušníkmi Policajného zboru za to, že nemám prekryté horné dýchacie cesty prekážkou v dýchaní. Pre Policajný zbor Slovenskej republiky totiž platí nasledovné:

  • Policajný zbor Slovenskej republiky podľa § 2 odst. 1 písm. a) Zákona č. 171/1993 Z.z. spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku.
  • Policajný zbor Slovenskej republiky podľa § 2 odst. 1 písm. b) Zákona č. 171/1993 Z.z. odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov a podľa § 2 odst. 1 písm. k) toho istého zákona odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon priestupky aj objasňuje.
  • Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje Zákon č. 372/1990 Z.z.
  • Podľa § 84 odst. 1 Zákona č. 372/1990 Z.z. za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.
  • Podľa § 84 odst. 2 Zákona č. 372/1990 Z.z. priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa tohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci alebo ak nejde o priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) druhého bodu. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu.
  • Podľa § 86 písm. a) Zákona č. 372/1990 Z.z. môžu orgány Policajného zboru prejednávať priestupky v blokovom konaní iba podľa § 30§ 46 až 50 (tohto zákona) alebo ďalšie priestupky, ak tak ustanoví osobitný zákon.
  • Podľa § 56 ods. 4 Zákona č. 355/2007 Z.z. (osobitný zákon) priestupky spáchané na úseku verejného zdravotníctva môžu v čase krízovej situácie prejednávať v blokovom konaní aj orgány Policajného zboru a obecnej polície.
  • Priestupky na úseku verejného zdravia podľa Zákona č. 355/2007 Z.z. (osobitný zákon) prejednávajú v rozsahu svojej pôsobnosti úrad verejného zdravotníctva, regionálny úrad verejného zdravotníctva a orgány verejného zdravotníctva uvedené v § 3 ods. 1 písm. d) až g).  Orgánom verejného zdravotníctva v rozsahu ustanovenom zákonom č. 355/2007 Z.z. je napr. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 3 odst. 1 písm. d Zákona č. 355/2007 Z.z.). Takýmto orgánom nie je Policajný zbor Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiaden policajt tak nie je oprávnený objasňovať a prejednávať neexistujúce priestupky neprekrytia si horných dýchacích ciest prekážkou v dýchaní. Z tohto dôvodu nie je ani oprávnený kohokoľvej napomínať alebo komukoľvek nariaďovať prekrývať si horné dýchacie cesty prekážkou v dýchaní (môže iba uložiť pokutu v blokovom konaní a to iba vtedy, ak bol priestupok spoľahlivo zistený, stačí nesúhlasiť so zaplatením pokuty a vec je vybavená). Ak to aj napriek uvedeným skutočnostiam urobí, prekročí takýmto konaním svoju právomoc a tak v krízovej situácii podľa § 326 ods. 1 písm. b), ods. 4 písm. c) Trestného zákona pácha zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Rovnako takéhoto zločinu sa dopúšťa každý  policajt, ktorý koná tak, že sa akýmkoľvek spôsobom zúčastňuje na objasňovaní alebo prejednávaní priestupkov na úseku verejného zdravotníctva (napr. predvolanie alebo predvedenie za účelom podania vysvetlenia, akákoľvek účasť a služobná činnosť súvisiaca s podávaním vysvetlenia vo veci neprekrytia si horných dýchacích ciest prekážkou v dýchaní). Ak policajt pácha vyššie opísaný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b), ods. 4 písm. c)  Trestného zákona tým spôsobom, že plní nariadenie alebo rozkaz nadriadeného,  tak takýto policajt tým, že v zmysle § 48 ods.4 zákona č.73/1998 Z.z. neodoprel takéto nariadenie alebo rozkaz si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z  jeho právomocí, ktoré mu dáva uvedený §48 ods. 4 zákona č.73/1998 Z.z. pácha zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa aj podľa § 326 ods. 1 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona.  Ak sa mi niečo takéto stane, tak odporúčam bezodkladne uplatniť postup v zmysle siedmeho pravidla.

SIEDME PRAVIDLO

Ak som sa dal na boj so štátnou mocou, tak preferujem ofenzívny boj a nie boj defenzívny.“

Ofenzívnym bojom určujem podmienky boja ja a nie protivník. Pri defenzívnom boji je to naopak. Navyše ofenzívny boj zamestnáva protivníka a tak musí konať defenzívne a zostáva mu menej síl a prostriedkov na jeho ofenzívny boj. Takže, ak som sa dal na boj so štátnou mocou a hocikto akýmkoľvek zdokumentovateľným spôsobom obmedzil niektoré z mojich práv, tak okamžite podávam trestné oznámenie na tie osoby, ktoré obmedzili niektoré z mojich práv. Ak je toto obmedzenie vykonané na základe niektorej z vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva, tak takéto trestné oznámenie nezákonného konania konkrétnych osôb podávam vždy v ich spolupáchateľstve s PhDr. RNDr. MUDr. Jánom Mikasom, PhD., MPH – hlavným hygienikom Slovenskej republiky. Je to dôležité z titulu dokladovania charakteru rozsiahleho a systematického útoku namiereného proti civilnému obyvateľstvu, navyše podporované politikou štátu,  s vedomím útoku. Práve tento charakter dokladuje aplikovanie vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva vydaných v zastúpení PhDr. RNDr. MUDr. Jánom Mikasom, PhD., MPH – hlavným hygienikom Slovenskej republiky (napr. Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva č. 11/2020).

ôSME PRAVIDLO

Ak som sa dal na boj so štátnou mocou, tak vytváram a zhromažďujem listinné a iné dôkazy (zhotovujem si audiozáznamy a videozáznamy, ako aj ich prepisy) z každej situácie spojenej s obmedzením mojich práv, a to z dôvodu ich použitia v možnom trestnom konaní.“

Musím si uvedomiť jednu základnú vec, že ak nemám dôkazy o obmedzení mojich práv, tak nemám nič a nemôžem uplatniť taktiku ofenzívneho boja. Na začiatku je to možno trochu nepríjemné. Dotknutým osobám sa to nikdy nepáči. Verejní činitelia (teda napr. aj policajti to musia strpieť). Ak niekto veľmi protestuje, tak  mu jednoducho oznámte, že nahrávanie robíte zásadne z dôvodu použitia v možnom trestnom konaní.

DEVIATE PRAVIDLO

Ak som sa dal na boj so štátnou mocou, tak pri styku so štátnou mocou informujem túto štátnu moc, aby konala voči mne prostredníctvom môjho právneho zástupcu“.

Tak ako pred 33 rokmi môže ísť napr. o podanie vysvetlenia, podanie svedeckej výpovede, výpoveď zadržaného, podozrivého, obvineného alebo obžalovaného. Ak ma zadržia na hocikoľko dní, tak bez svojho právneho zástupcu nevypovedám, teda nepoviem absolútne nič, len budem trvať na kontakte alebo prítomnosti môjho právneho zástupcu. Zásadne bez svojho právneho zástupcu absolútne nič nepodpisujem. Ani poučenie. Je to principiálna záležitosť.

Základné pravidlá hry II. v kontakte so štátnou mocou.
Pozri http://www.samizdat.sk/system/files/vyber/1987/vyber-1987-3.pdf – samizdatový časopis Výber 3/1987, článok „Základné pravidlá hry (v styku s mocou)“, str. 31.

Možnosť nevypovedať existuje podobne ako existovala pred 33 rokmi.

Základné pravidlá hry II. v kontakte so štátnou mocou.
Pozri http://www.samizdat.sk/system/files/vyber/1987/vyber-1987-3.pdf – samizdatový časopis Výber 3/1987, článok „Základné pravidlá hry (v styku s mocou)“, str. 31.
Základné pravidlá hry II. v kontakte so štátnou mocou.
Pozri http://www.samizdat.sk/system/files/vyber/1987/vyber-1987-3.pdf – samizdatový časopis Výber 3/1987, článok „Základné pravidlá hry (v styku s mocou)“, str. 31.
Základné pravidlá hry II. v kontakte so štátnou mocou.
Pozri http://www.samizdat.sk/system/files/vyber/1987/vyber-1987-3.pdf – samizdatový časopis Výber 3/1987, článok „Základné pravidlá hry (v styku s mocou)“, str. 31.

Musím si uvedomiť, že ak ma zadržia, nikto ma nemôže prinútiť  vypovedať. Je to najlepší spôsob, ako sa spolu s uplatňovaním prvého, druhého a tretieho pravidla ubránim pred psychickým nátlakom a ako si zachovám vnútorný pokoj a rovnováhu. Je to jediný spôsob ako môžem vyhrať aj v cele predbežného zadržania alebo vo väzbe.

Základné pravidlá hry II. v kontakte so štátnou mocou.
Pozri http://www.samizdat.sk/system/files/vyber/1987/vyber-1987-3.pdf – samizdatový časopis Výber 3/1987, článok „Základné pravidlá hry (v styku s mocou)“, str. 32.

Ak som zadržaný a nevypovedám, musím si uvedomiť, že akékoľvek dokazovanie je na strane vyšetrovateľa, že ak aj vyšetrovateľ disponuje hoc aj spravodajskými informáciami, nemôže ich v dokazovaní použiť. Zvyčajne sa takéto informácie používajú iba na to, aby som si myslel, čo všetko na mňa majú a ako ma poznajú, aby vo mne vzbudili strach, aby ma na niečom nachytali, alebo aby som sa priznal.  Ak nič nehovorím, nič nepokazím.

Základné pravidlá hry II. v kontakte so štátnou mocou.
Pozri http://www.samizdat.sk/system/files/vyber/1987/vyber-1987-3.pdf – samizdatový časopis Výber 3/1987, článok „Základné pravidlá hry (v styku s mocou)“, str. 35.

Na záver ešte posledný citát zo „Základných pravidiel hry (v styku s mocou)“.

Základné pravidlá hry II. v kontakte so štátnou mocou.
Pozri http://www.samizdat.sk/system/files/vyber/1987/vyber-1987-3.pdf – samizdatový časopis Výber 3/1987, článok „Základné pravidlá hry (v styku s mocou)“, str. 39.

Sloboda a sláva

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *